Len moje presvedčenie je správne!!! – alebo fanatizmus v cirkvi

Autor: Peter Kažmirský | 30.8.2012 o 17:26 | Karma článku: 9,90 | Prečítané:  1567x

Vzhľadom na to, že toto je môj prvý článok, vopred by som  sa chcel prípadným čitateľom ospravedlniť za akékoľvek chyby, či už štylistické alebo nedajbože gramatické.

Dnes (29. 8.) som zhodou okolností akosi pozabudol, že je štátny sviatok a všetko funguje trochu pomalšie.  Autobus, ktorý ma mal dopraviť domov v takéto dni nepremáva a ja som zrazu mal asi dve hodiny času nazvyš.  S plne nabalenými taškami som nemal chuť kdekoľvek chodiť, a preto som sa rozhodol, že si posedím na lavičke v mestskom parku.  Bol pekný slnečný deň, takže som nebol jediný, kto sa rozhodol takto relaxovať, no podarilo sa mi nájsť jednu voľnú lavičku. Hneď vedľa nej bola ďalšia lavička, na ktorej sedel starší pán (asi sedemdesiatnik). Nevenujúc mu väčšiu pozornosť sadol som si vedľa, aby som mohol pokojne pozorovať dianie v parku.

Asi po desiatich minútach si zrazu ten pán prisadol ku mne tlačiac mi do rúk akúsi brožúrku a bez akéhokoľvek zaháľania a predstavenia otvoril brožúrku na strane, kde bolo pozvanie na prednášku o stvorení človeka versus evolúcia. Spýtal sa ma či verím v Boha a následne začal so svojím výkladom. Starý pán bol skalopevne presvedčený o tom, že žiadna evolúcia nikdy nebola, ale všetko bolo stvorené počas siedmich dní Bohom, presne tak ako sa o tom píše v Biblii. Moju argumentáciu, o tom že evolúciu oficiálne uznal aj Vatikán, a že stvorenie sveta podľa biblie je napísané obrazne pre lepšie pochopenie, neprial so slovami, že Vatikán sa mýli a všetci kňazi falošne hlásajú božie slovo, nepridŕžajúc sa Biblie.

Prvé čo mi napadlo bolo, že starý pán patrí k svedkom jehovovým a bude sa ma snažiť stiahnuť na túto vieru. Vzhľadom na to, že som sa nikde neponáhľal a nemal som chuť niekde sa vláčiť s taškami rozhodol som sa, že si ho z čistej zvedavosti vypočujem. A starý pán začal rozprávať  o potrebe riadiť sa Svätým Písmom do poslednej čiarky, že je potrebné zasväcovať sobotu lebo nedeľa je pohanský deň slnka, že neexistuje žiaden očistec, že momentálne sme v stave milosti a musíme sa obrátiť na pravú vieru, pretože ak to neprijmeme, tak pri poslednom súde zhoríme v ohni a všetci spravodlivý budú uchránený v novom Jeruzaleme, ktorý má byť postavený z diamantov. Ak si odmyslím spomínané fakty tak zvyšok jeho „kázania" bol veľmi podobný klasickej kresťanskej náuke.

Pri každom mojom pokuse protirečiť mu, vytiahol zo svojej igelitky Bibliu ( s množstvom podčiarknutých riadkov a zakrúžkovaných čísel kapitol) a veľmi  rýchlo v nej vyhľadal príslušný verš, ktorý mi mal zodpovedať resp. vyvrátiť moje tvrdenia. Čísla týchto veršov a kapitol samozrejme poznal spamäti.  Na niektoré moje otázky mal prichystané špeciálne brožúrky a dokonca mi zdarma ponúkol aj knihu od autorky, ktorá je (ako som sa neskôr na webe dočítal) prorokyňou a spoluzakladateľkou jeho cirkvi. Knihu som slušne odmietol, ale zapamätal som si meno autorky a na webe som zistil, že išlo o cirkev zvanú adventisti siedmeho dňa, o ktorej som veľa nepočul, ale v stručnosti som sa dočítal, že bola založená v roku 1860 a snaží sa o doslovný preklad Biblie a proroctiev v nej popísaných, pričom kladie dôraz najmä na očakávanie druhého Ježišovho príchodu. Podobne ako židia, tak aj adventisti Bohu zasväcujú sobotu a vyhýbajú sa nečistým pokrmom.

Opisom tejto mojej skúsenosti samozrejme nechcem tohto pána ani žiadneho člena cirkvi adventistov nijako uraziť. Koniec koncov pôsobil celkom milo a inteligentne a mnoho z vecí, ktoré spomínal sú v súlade aj učením kresťanskej cirkvi resp. nepísaných pravidiel morálky, podľa ktorých by sa mal riadiť každý človek, či už je kresťan, moslim alebo ateista. Vadilo mi však to, že jeho kázanie trochu zaváňalo fanatizmom. Reči o tom, že len táto jedna viera je tá práva, že ešte teraz je čas, aby som prijal túto jedinú pravdu, aby som nebol večne zatratený, vo mne nevyvolajú túžbu, ale skôr odpor k takémuto učeniu. Nedokázal by som prijať vieru, ktorá ma zatratí len preto, že namiesto soboty zasväcujem nedeľu.

Samotné kresťanstvo je rozdelené na množstvo cirkví, z ktorých každá si Sväté písmo vykladá po svojom, a práve ona jediná hlása pravdu a ak ju neprijmeme tak budeme zatratený. A tak normálny človek zostáva znechutený, pretože sám nevie čomu môže uveriť. Osobne si však myslím, že cesta vyhrážania sa a zastrašovania veriacich nevedie k večnému pokoju a láske, ale skôr naopak môže vyvolávať nenávisť voči ľuďom iného vierovyznania, vytvárať priepasti medzi jednotlivými náboženstvami, ktoré môžu skončiť násilnými konfliktami. A neverím, že práve toto Boh chce. Boh, o ktorom sa hovorí, že je láska.

Namiesto toho, aby cirkvi pozerali na to, čo majú spoločné a čo ich spája, si vyčítajú rozdiely. Namiesto toho, aby cirkvi šírili pokoj a lásku, ktorú hlásajú, sa navzájom napádajú. História je svedkom toho, že takmer žiadne náboženstvo sa nikdy nešírilo bez krviprelievania. Ale je takéto násilné presadzovanie správne? Prečo by sa človek nemohol sám rozhodnúť, čo chce prijať? Prečo by som mal hneď odsúdiť každého kto verí v niečo iné ako ja? Prečo by som mal niekoho zastrašovať zatratením, keď neuverí  v moju pravdu ? Prečo mu svoju pravdu nedokážem svojimi skutkami a prejavom  tolerancie?

Ja osobne som kresťan. Nemienim však teraz preferovať jednu vieru pred tou ďalšou, pretože si myslím, že človek nemusí byť takého alebo hentakého vyznania na to, aby dosiahol spásu. Verím, že ak človek naozaj žije ako človek, ak je ochotný prijať a milovať ľudí takých aký sú, tak je jedno, či je kresťan, moslim, žid alebo ateista. Spôsobom svojho života predsa najlepšie vieme ukázať aký sme a ísť príkladom iným ľuďom. Podľa kresťanstva je predsa Boh v každom z nás. Ak teda dokážeme prejaviť lásku všetkým ľudom okolo seba prejavujeme ju aj Bohu.

Chcem vás teda poprosiť, nech už ste akéhokoľvek vierovyznania alebo bez vierovyznania, nesnažte sa ľudí nasilu a zastrašovaním presvedčiť o svojej pravde a ani ich neodsudzujte. Prejavy náklonnosti, tolerancie, dobroty a lásky samy o sebe hovoria aký ste človek a či sa oplatí nasledovať váš príklad.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?